06.jpg

wvef.org
спасибо ivideosoft.com

V roku 1985 sa na štarte Rallye Dakar objavila istá žena za volantom neobvyklého stroja. Dodnes ostáva jediným človekom, ktorý sa vybral na súboj s prírodou, časom a samým sebou v plnepohonnej návesovej súprave.

Fanúšikovia Dakaru už asi vedia, že ide o Franciose Morcrette a jej bielu kombináciu Mercedesu a plachtového návesu. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme nielen na tejto stroj, ale hlavne na jeho životný príbeh, ktorý dodnes ostáva jedným z najfarbistejších, aký sa kedy spájal s dakarskou technikou.

Príbeh sériového Mercedesu 1932 AK 4x4 začína v roku 1980, kedy ho ako nový kupuje predajca nákladných vozidiel a konštruktér špeciálnych nadstavieb z Clermont-Ferrand – istý Georges Groine.

Ambiciózneho podnikateľa, tak ako mnohých iných, očarilo nové africké dobrodružstvo, ale na rozdiel od ostatných sníva rovno o ovládnutí kategórie kamiónov. Práve za týmto účelom spája svoju (nakoniec viac než úspešnú) dakarskú budúcnosť s národným importérom Mercedesu a práve v roku 1980 aj s novým sponzorom, ktorým je sieť reštaurácií rýchleho občerstvenia Courte Paille.

Z reklamných dôvodov montuje na šasi neobvyklú nadstavbu v podobe kontajnera a spolu so slávnym novinárom magazínu Les Routiers Thierry de Saulieom a kolegom zo svojej firmy Bernardom Malferiolom sa vydávajú dobyť dakarské vavríny. V Dakare však nejde skryť sklamanie z tretieho miesta... a čo viac ani z ťažkého a teda výkonnostne hendikepovaného Mercedesu. Pre ďalší ročník sa teda rozhoduje vymeniť veľký Mercedes za menší Unimog a toto rozhodnutie sa ukazuje byť víťazným.

V Rallye Dakar 1982 ale nemá zaháľať ani náš Mercedes. Po prestavbe ho G. Groine prenajíma TSO ako sprievodné vozidlo, vezúce letecký petrolej pre flotilu usporiadateľských vrtuľníkov. Tak sa deje až do chvíle, kedy uprostred Afriky nedochádza k tragickej havárií, pri ktorej zomiera francúzska novinárka Ursula Zentsch a kamión je kompletne zničený. Pôvodné rozhodnutie nechať vrak v Afrike však mení poisťovňa, ktorá podmieňuje vyplatenie poistky návratom „havarovaného vozidla“ domov. Vrak teda absolvuje strastiplnú cestu späť na dvor firmy v Clermont-Ferrand, kde stojí viac ako rok.

V roku 1983 ho kupuje Nemec Lutz Bernau,  a zničený kamión podstupuje kompletnú rekonštrukciu. Znovuzrodený stroj tak v  januári / lednu 1984 môže vyraziť na svoju dakarskú misiu číslo 3 s nemecko-fancúzskou posádkou Lutz Bernau/Egmont Bartmann/Frédéric Brown. Výsledok: piate miesto v klasifikácií kamiónov. Pre novú posádku výborné umiestnenie ... ale Lutz Bernau pomýšľa na vyššie priečky a vie, že s týmto kamiónom budú jeho sny nedosiahnuteľné. Pre  nasledujúce roky prechádza na stranu konkurenčného MAN-u a Mercedes je tak znovu na predaj.

V rovnakej dobe sa na inom mieste začína odvíjať  príbeh, ktorý je z pohľadu budúcnosti tohto kamióna snáď ešte menej pravdepodobný, ako bol návrat vraku z Afriky a  jeho následné znovuzrodenie.

Pani menom Francoise Morcrette vlastní úspešne zabehnutú parfumériu. Ako však hovorí v jednom z neskorších rozhovorov, jej život sa začiatkom roka 1984 dostáva do bodu, ktorý snáď najlepšie pochopia naše čitateľky - napriek všetkému čo má, sa toho potrebuje zbaviť a svoj život chce odštartovať z bodu 0 nanovo. A nový štart má vyzerať nasledovne: predaj jej doterajšieho živobytia, kúpa kamiónu a dokončenie stále populárnejšieho afrického dobrodružstva stoj čo stoj. Apropos, ten kamión... Ona kamiónom nemyslí štandardný francúzsky výraz pre nákladné vozidlo (povedzme nad 7,5 tony), ale kamión, aký denno-denne vídame na cestách. Teda, návesovú súpravu!

Ďalšie udalosti majú pomerne rýchly spád. Hrou osudu získava kontakt na Lutza Bernaua, ktorý práve predáva (svojim spôsobom) zánovný Mercedes 1932 AK 4x4. Za časť peňazí z predaja parfumérie ho kupuje a druhá časť financií smeruje do jeho ďalšej rekonštrukcie a do kúpy a prestavby návesu. Konštruktér (ktorého, bohužiaľ, doteraz s istotou nepoznám) tak najprv predĺžil rám podvozku a okrem návesového spriahadla namontoval za kabínu aj nádrž hydraulickej kvapaliny. Tá je to totiž potrebná pre pohon tretej nápravy – tej návesovej – prostredníctvom hydraulického systému Poclain, prevzatého so stavebnej techniky.

Keď je biela terénna súprava hotová, pôsobí impozantne. Zároveň s blížiacim sa Dakarom však vyvstáva stále naliehavejší problém. Francoise nedokáže zaplniť ďalšie dve sedačky v kabíne. Nikto z oslovených totiž nemá záujem. Ťažko povedať či viac neveria žene s čerstvým vodičákom na nákladné autá, alebo myšlienke súťažnej návesovej súpravy uprostred púšte... V tomto bode do hry vstupuje Lutz Bernau a pomáha s obsadením pozície navigátora, v podobe jeho priateľa Alaina Guilmeaua. Ten zas „dohadzuje“ mechanika Flaviena Malguya. Takmer doslova „za minútu dvanásť“ tak môže biele zjavenie vyraziť do afrického dobrodružstva.

To, čo nasleduje v prvých troch týždňoch roka 1985 je už jedným z klasických príbehov Dakaru. Posádka zažíva „bežné“ problémy tejto rallye, v ich prípade umocnené konštrukčnou neobvyklosťou osedlaného vozidla. Treba však povedať, že všetkým problémom viac alebo menej úspešne čelia. Teda, až na jeden. Prehlbujúcu sa časovú stratu na vedúcu  posádku celkovej klasifikácie, k čomu nepochybne významne prispieva práve excentrická technická koncepcia súťažného vozidla. Dôsledkom je, že Francoise Morcrette vidí cieľ v Dakare, ale už v trochu oddychovom tempe, pretože je klasifikovaná tzv. hors-temps (mimo čas), teda s prekročením povolenej časovej straty na celkového víťaza. Hlavný cieľ, doraziť do Dakaru, však bol splnený.

A aký bol ďalší osud tejto legendárnej súpravy? Ťahač bol po Dakare 1985 predaný teamu Guy Deladriéra, kde s konvenčnou nadstavbou plachtového valníka plnil asistenčné úlohy niekoľko ďalších rokov. Naopak, špeciálny náves zakrátko našiel svoj koniec v jednom zo severofrancúzskych lomov.

Magazín Racing Life

Jezdci a týmy

 

 
 

 

 

 

Partneři

Návštěvníci
117
Články
2440
Odkazy
39
Počet zobrazených článků
3838179
Dnes
Včera
Tento týden
Tento měsíc
Minulý měsíc
Celkem
436
1478
3921
27735
75031
3480831

Vaše IP: 54.242.250.208
Server : 2018-01-17 04:05:11

Back to Top